Slabika
Slabika je malá, ale dôležitá časť hovoreného slova. Pomáha nám rozdeliť reč na menšie celky, ktoré sa ľahšie vyslovujú aj vnímajú. Každé slovo sa skladá z jednej alebo viacerých slabík. Napríklad slovo „mama“ má dve slabiky: „ma-ma“, zatiaľ čo slovo „stôl“ má len jednu slabiku.
Základom každej slabiky je tzv. slabičné jadro, ktoré môže tvoriť samohláska, dvojhláska alebo slabikotvorné spoluhlásky. K nemu sa môžu na začiatok alebo koniec pridať ďalšie spoluhlásky. Napríklad v slove „pes“ je „e“ samohláskové jadro, pred ním je „p“ a za ním „s“.
Slabiky môžeme rozdeliť na dva typy: otvorené, ktoré končia samohláskou (napríklad „Ta-ma-ra“), a uzavreté, ktoré končia spoluhláskou (napríklad „stôl“, „most“). V slovenčine navyše existujú tzv. slabikotvorné spoluhlásky – to sú spoluhlásky, ktoré môžu tvoriť slabiku samy, bez prítomnosti samohlásky. Typickými príkladmi sú slová „vlk“, „krk“ alebo „prst“, kde slabiku tvorí hláska „r“ alebo „l“.
Porozumenie slabikám je dôležité najmä v ranom školskom veku. Pomáha deťom pri učení čítania, písania aj správnej výslovnosti. Slabiky tiež zohrávajú úlohu v rytme reči a v tom, ako slová vnímame alebo si ich pamätáme.
Súvisiace zdroje:
- Očenáš, I. Fonetické a fonologické výskumy v časopise Slovenská reč. Slovenská akadémia vied. Online. Dostupné z: https://www.sav.sk/journals/uploads/0301112374-106-foneticke-a-fonologicke-vyskumy-v-casopise-slovenska-rec.pdf [cit. 2025-10-30].
- Slabikotvorné spoluhlásky l, ĺ, r, ŕ. Ako sa píše. Online. Dostupné z: https://akosapise.sk/slabikotvorne-spoluhlasky/ [cit. 2025-10-13].
