Samohlásky
Samohlásky sú hlásky, ktoré vznikajú voľným prúdom vzduchu – pri ich vyslovovaní nevzniká v rečových orgánoch žiadna prekážka. Vďaka tomu majú zreteľný tón a sú ľahko počuteľné. V slovenčine rozlišujeme päť základných samohlások a, ä, e, i, y, o, u a ich dlhé varianty á, é, í, ý, ó, ú. Dĺžka samohlásky je v slovenčine významotvorná – rozdiel medzi krátkou a dlhou samohláskou môže zmeniť význam slova (napríklad „rad“ – „rád“).
V slovenčine sa okrem jednoduchých samohlások vyskytujú aj tzv. dvojhlásky (alebo diftongy) – ia, ie, iu ô, čo sú spojenia dvoch samohlások vyslovených v jednej slabike, fungujúce ako jedna dlhá samohláska, napríklad „priateľ, dieťa, lepšiu, môcť“.
Porozumenie vlastnostiam samohlások pomáha nielen pri učení sa správnej výslovnosti, ale aj pri osvojovaní pravidiel slovenského pravopisu a fonetiky. Samohlásky tvoria základné stavebné kamene slov, a preto sú nenahraditeľnou súčasťou jazyka a reči.
Súvisiace zdroje:
- Hlásky v slovenčine. Učíme sa cez net. Online. Dostupné z: https://ucimesaceznet.eu/slovencina/hlasky-v-slovencine/ [cit. 2025-10-13].
- Rozdelenie hlások: Samohlásky, Dvojhlásky, Spoluhlásky. Jazykovedkyna.sk. Online. Dostupné z: https://jazykovedkyna.sk/hlasky/ [cit. 2025-10-13].
- Samohlásky a dvojhlásky. Vieme to. Online. Dostupné z: https://www.viemeposlovensky.sk/book/cvicenia-samohlasky-a-dvojhlasky [cit. 2025-10-13].
