Hlásky
Hláska je základná jednotka zvukovej stránky reči, ktorou sa zaoberajú fonetika a fonológia. Pri artikulácii hlások vychádza z pľúc vzduchový prúd do hlasových orgánov, kde sa formuje ľudský hlas. Hlásky tvoria základ hovorenej komunikácie a sú kľúčové na správne porozumenie a výslovnosť jazykov.
Hlásky sa delia na samohlásky (vokály) a spoluhlásky (konsonanty). Samohlásky sa tvoria tak, že výdychový prúd prechádza hlasovými orgánmi bez prekážky, čo umožňuje ich znelosť a otvorenosť. Naopak, spoluhlásky vznikajú vtedy, keď výdychový prúd naráža na prekážku, napríklad na pery, zuby alebo jazyk, čím sa vytvárajú rôzne zvuky.
V slovenčine sa hlásky ďalej triedia podľa rôznych kritérií, ako sú miesto a spôsob artikulácie, znelosť či dĺžka. Napríklad niektoré spoluhlásky sú znelé (napríklad „b“, „d“, „g“), zatiaľ čo iné sú neznelé (napríklad „p“, „t“, „k“). Dĺžka samohlások tiež zohráva dôležitú úlohu, pretože v slovenčine existujú krátke a dlhé samohlásky, ktoré môžu ovplyvňovať význam slov (napríklad „dom“ vs. „dóm“?).
Hlásky sú teda nevyhnutným prvkom fonetického systému jazyka. Správna výslovnosť a porozumenie ich tvorbe pomáha nielen pri učení sa novým jazykom, ale aj pri logopedickej a jazykovej výučbe.
Súvisiace zdroje:
- Hlásky v slovenčine: ich delenie na samohlásky, dvojhlásky a spoluhlásky. Učíme sa cez net. Online. Dostupné z: https://ucimesaceznet.eu/slovencina/hlasky-v-slovencine/ [cit. 2025-10-13].
- Slovenské hlásky a Medzinárodná fonetická abeceda. PDF. Dostupné z: https://www.researchgate.net/profile/Radoslav-Pavlik/publication/354510802_Slovenske_hlasky_a_Medzinarodna_foneticka_abeceda/links/613b90c211e9c168f2c29505/Slovenske_hlasky_a_Medzinarodna_foneticka_abeceda.pdf?origin=publication_detail [cit. 2025-10-13].
