Psychologický význam detských kresieb

Sebavyjadrenie a emócie

Dieťa komunikuje rôznymi spôsobmi – mimikou, gestami, slovami, ale aj kresbou. Práve prostredníctvom kresby deti vyjadrujú svoje vnútorné pocity. Rôzne prvky a detaily v kresbe môžu naznačovať, ako dieťa vníma samo seba a svoje miesto vo svete.

Jedným z prostriedkov vyjadrenia v detskej kresbe je farba. Ak deti používajú svetlé a teplé odtiene farieb (napríklad oranžovú a žltú), symbolizuje to pozitívne emócie (radosť, optimizmus). Tmavé a studené farby (čierna, sivá), naopak, naznačujú smútok, úzkosť či frustráciu.

Ďalším parametrom pri diagnostike detskej kresby je sila čiar. Silné čiary signalizujú vnútorné napätie či hnev. Jemné a ľahké línie môžu odrážať neistotu, únavu alebo pasivitu.

Kognitívny vývoj

Kognitívny vývoj a kresba spolu veľmi úzko súvisia. Detská kresba môže slúžiť ako ukazovateľ kognitívnych schopností dieťaťa – najmä porozumenia priestoru, vzťahov medzi objektmi a symboliky.

Ak dieťa dobre chápe priestorové vzťahy, dokáže pomerne presne zachytiť proporcie a perspektívu. Vyvíja sa napríklad aj kresba ľudskej postavy. Detská kresba sa postupne rozvíja od jednoduchých tvarov až po detailné zobrazenia, čo zodpovedá rozvoju abstraktného myslenia.

Symbolické vyjadrovanie

Symboly zohrávajú už oddávna dôležitú úlohu vo výtvarnom prejave. Už v jaskynných maľbách sa objavuje bohatá symbolika. Aj detská kresba je plná symbolov. Deti ich často využívajú na vyjadrenie zložitejších myšlienok a emócií. Tieto symboly môžu byť univerzálne, alebo špecifické pre konkrétne dieťa. V takom prípade by mala byť ich interpretácia individuálna.

Napríklad opakujúce sa motívy (domy, stromy, slnko) môžu mať emocionálny význam. Môžu symbolizovať bezpečie, rodinu a prírodu.

Diagnostická hodnota kresby

Detská kresba môže slúžiť aj ako diagnostický nástroj pre psychológov či terapeutov, aby lepšie porozumeli emóciám a vzťahom dieťaťa.

Kresba rodiny

Ide o projektívnu techniku, vďaka ktorej možno odhaliť, ako dieťa vníma svoje miesto v rodine. Významnú úlohu v nej zohráva umiestnenie postáv. Blízkosť jednotlivých členov rodiny môže naznačovať emocionálne väzby medzi nimi. Úplné vynechanie niektorého člena môže signalizovať konflikt alebo pocit izolácie.

Kľúčová je aj veľkosť postáv. Väčšie postavy spravidla odrážajú autoritu (rešpekt), naopak, menšie môžu naznačovať, že ich dieťa vníma ako menej dôležité alebo je táto osoba odsúvaná, či prehliadaná. Ďalším významom môže byť aj to, že dieťa voči tejto osobe pociťuje neistotu.

Traumatické udalosti

Kresba môže okrem iného odhaliť aj stres či traumu, ktorú dieťa prežilo, hoci o nej nehovorí. Prostredníctvom kresby môžu deti vyjadriť to, čo nedokážu povedať slovami. Emocionálnu záťaž môžu symbolizovať motívy búrky alebo tmavé farby.

Ak dochádza k opakovaniu traumatických scén – teda že dieťa opakovane zobrazuje určité udalosti, znamená to, že zažilo veľmi intenzívny stresujúci alebo traumatický zážitok.

Sebapoňatie a sebaprezentácia

Autoportrét či zobrazenie samého seba v detskej kresbe odráža, ako dieťa vníma samo seba. Umiestnenie postavy v priestore môže signalizovať mieru sebadôvery, ale aj pocit izolácie. Význam majú aj určité detaily – napríklad nakreslený úsmev alebo oblečenie môžu naznačovať pozitívne vnímanie vlastnej osoby.

Terapeutická úloha kresby

Detská kresba neslúži len ako diagnostický nástroj, ale aj ako forma terapie. Deti totiž kresbou vyjadrujú zložité či potláčané emócie. Farby, tvary a línie im umožňujú preniesť vnútorné prežívanie do konkrétnej podoby.

Prostredníctvom kresby majú deti prístup k podvedomiu – rôzne emócie, obavy či konflikty môžu byť ukryté hlboko pod povrchom. Ďalším pozitívom tvorivého procesu je to, že autor kresby má plnú kontrolu nad svojím výtvorom, čo posilňuje pocit bezpečia a autonómie.

Deti teda vďaka kresbe spracovávajú náročné zážitky (konflikty, strachy, straty).

Gardnerova teória mnohonásobnej inteligencie a jej vzťah k detskej kresbe

Teória amerického psychológa Howarda Gardnera sa zameriava na rôznorodé formy ľudskej inteligencie. Upozorňuje na to, že tradičné meranie inteligencie prostredníctvom IQ testov nezohľadňuje rôzne schopnosti a zručnosti. Jednou z foriem umeleckého vyjadrenia je kresba, ktorá úzko súvisí s niektorými druhmi inteligencie, ako ich definuje práve H. Gardner.

V rámci svojej teórie identifikoval osem (neskôr deväť) typov inteligencie, z ktorých niektoré majú priamy vzťah k výtvarnému prejavu:

• vizuálno-priestorová inteligencia – ide o schopnosť porozumieť tvarom, farbám a priestorovým vzťahom, detská kresba je prejavom tejto inteligencie a jej vývoj možno sledovať prostredníctvom detailov a kompozície kresby;
• telesno-kinestetická inteligencia – jemná motorika pri kreslení alebo manipulácii s materiálmi (napríklad s hlinou);
• interpersonálna a intrapersonálna inteligencia – emócie a vzťahy, ktoré deti premietajú do svojich kresieb, napríklad kresby rodiny, odrážajú interpersonálnu inteligenciu;
• hudobná a prírodná inteligencia – tieto typy inteligencie môžu byť nepriamo vyjadrené kresbou, napríklad ak deti zobrazujú prírodné motívy a scény s rytmickým či harmonickým charakterom.

Gardner ďalej zdôrazňuje dôležitosť kresby, ktorá podporuje symbolické myslenie. Umožňuje deťom spracovávať zložitejšie informácie – tak vizuálne, ako aj emocionálne. Tvrdí, že kreativita a umelecké zručnosti by mali byť podporované v rovnakej miere ako tradičné školské zručnosti (čítanie, písanie).

Vo svojej publikácii Artful Scribbles: The Significance of Children’s Drawings (1980) zdôrazňuje, že kresba pomáha deťom spracovať ich pocity a zážitky. Deti zvyčajne svoje obavy, radosti či konflikty premietajú práve do kresby. Tento proces následne podporuje schopnosť abstrakcie a reflexie. Výtvarné zručnosti a spôsob, akým dieťa kreslí, úzko súvisia s úrovňou jeho kognitívneho vývoja.

Gardnerova teória a prístup sú veľmi cenným nástrojom pre pedagógov, ktorí môžu týmto spôsobom podporovať individuálne štýly učenia. Niektoré deti chápu pojmy najlepšie prostredníctvom vizuálnej tvorby, čo im umožňuje nájsť vlastný komunikačný kanál na vyjadrenie myšlienok. Táto teória zohráva dôležitú úlohu aj v terapii a práci s deťmi, ktoré majú ťažkosti s verbálnym vyjadrovaním. Tvorivý proces podporuje uvoľnenie emócií a rozvoj sebavedomia.

Na záver

Gardnerova teória jednoznačne otvára nové možnosti, ako možno chápať detskú kresbu – nielen ako výtvarný prejav, ale aj ako psychologický a kognitívny výraz. Vizuálna tvorba predstavuje významný prostriedok sebavyjadrenia. Je to spôsob, akým deti rozvíjajú svoje schopnosti v mnohých oblastiach.

„Deti komunikujú kresbou, skôr než sa naučia písať či hovoriť.“
– Howard Gardner