Mastné kyseliny a mozog
Nervový systém človeka obsahuje, hneď po tukových tkanivách, najvyššiu koncentráciu tukov. Vďaka mastným kyselinám rastú a zrejú neuróny a vytvárajú sa nové synaptické spojenia. Majú úplne zásadný vplyv na vývoj a fungovanie ľudského mozgu – a na správny vývoj detí. Pokiaľ je ich nedostatok, môže sa to prejaviť vo forme rôznych vývojových porúch.
Čítanie na 5 minút
Zásadné informácie o mozgu
Nervový systém človeka obsahuje, hneď po tukových tkanivách, najvyššiu koncentráciu tukov (lipidov). Tuky tvoria až 60% suchej hmoty centrálneho nervového systému. Vďaka mastným kyselinám rastú a zrejú neuróny a vytvárajú sa nové synaptické spojenia. Ďalšie veľmi dôležité pôsobenie týchto zlúčenín je spomaľovanie naprogramovanej bunkovej smrti (apoptózy) neuróno
Preto je pre správnu funkciu nervového systému tak dôležitý zodpovedajúci príjem mastných kyselín formou správnej výživy a/alebo doplnkov stravy.
Mastné kyseliny a fosfolipidy
Viacnenasýtené mastné kyseliny sú základnou zložkou fosfolipidov. Sú stavebnými kameňmi bunkových membrán, ktoré ovplyvňujú ich štruktúru, fluiditu (kvapalnosť) a pružnosť. Tvoria tiež podstatnú časť očnej sietnice. Sú súčasťou myelínovej pošvy periférnych nervov, synaptických membrán a neurotransmiterov – látok, ktoré sa podieľajú na vedení impulzov medzi nervovými bunkami.
Fosfolipidy bunkových membrán obsahujú viacnenasýtené mastné kyseliny.
Mozog je popri tukových tkanivách najtučnejším orgánom.
Omega 3 má vplyv na vývoj detí
Omega-3 DHA (kyselina dokosahexaenová) je dôležitým stavebným prvkom nervového tkaniva, najmä bunkových membrán neurónov. Avšak u detí s poruchami pozornosti alebo hyperaktivitou, u ktorých bol zistený nedostatok DHA, neprinieslo obohatenie stravy o túto zložku očakávané zlepšenie.
Ukázalo sa však, že obohatenie stravy o mastné kyseliny, ktoré obsahujú DHA a veľké množstvo inej omega-3 mastnej kyseliny (kyseliny eikosapentaénovej, EPA), napomáhajú činnosti nervového systému, čo bolo sledované u detí s poruchami sústredenia, pozornosti, hyperaktivity, impulzivity, s oneskoreným vývojom reči a špecifickými poruchami učenia (napr. čítanie a písanie).
DHA je dôležitý stavebný prvok, EPA reguluje funkciu nervového systému.
Keď sa rozhodujeme pre podávanie mastných kyselín, je dôležité dávať pozor, aké konkrétne mastné kyseliny a v akých pomeroch chceme podávať deťom problémami vo vývojovom veku.
Ako EPA obmedzuje uvoľňovanie DHA
Význam kyseliny eikosapentaénovej (EPA) môže súvisieť s tým, že obmedzuje činnosť enzýmu – fosfolipázy, ktorá uvoľňuje DHA z bunkových membrán nervových buniek mozgu. EPA má tiež významný vplyv na prenos signálov medzi nervovými bunkami (neurotransmisie). Náš organizmus si v prípade potreby môže taktiež mastnú kyselinu EPA „pretvoriť“ na DHA.
EPA zabraňuje uvoľňovaniu mastných kyselín, ktoré tvoria bunkovú membránu (AA, kyselina arachidónová a DHA, kyselina dokosahexaenová) enzýmom – fosfolipáza.
Naše telo si omega 3 nevie vyrobiť
Viacnenasýtené mastné kyseliny (VNMK) patria do tzv. esenciálnych mastných kyselín, tj takých, ktoré si náš organizmus nevie vytvárať. Je preto odkázaný na ich príjem zo stravy. Medzi ne patrí kyselina linolová (omega-6) a kyselina alfa-linolénová (omega-3). Tie sú východiskovými látkami (tzv. prekurzory) pre tvorbu ďalších, biologicky aktívnych látok.
Delenie kyselín a účinnosť premeny
Viacnenasýtené mastné kyseliny delíme podľa ich štruktúry na omega-3, omega-6, omega-9 atď. Kľúčový význam majú kyseliny radu omega-3 a omega-6. Účinnosť premeny prekurzorov na aktívne deriváty omega-3: kyselinu eikosapentaénovú (EPA) a kyselinu dokosahexaenovú (DHA) je v ľudskom tele veľmi nízka, činí len niekoľko percent.
Správny pomer omega 3 kyselín
Správny pomer príjmu omega-6 a omega-3 v strave by mal byť 5:1. Dnes však tento podiel dosahuje pomer aj viac ako 20:1, a to z dôvodu vysokého príjmu omega-6 a príliš nízkej konzumácie rýb. Okrem toho v prípade, keď v strave prevládajú omega-6 mastné kyseliny, tieto omega-6 mastné kyseliny obmedzujú premenu omega-3, pretože spolu súťažia o využití enzýmov dôležitých pre ich spoločnú premenu.
Viac o pomere omega 3 a 6 kyselín
Mastné kyseliny prispievajú k správnej funkcii mozgu.
Prečo sú vývojové poruchy častejšie u chlapcov
Mužské pohlavné hormóny (testosterón) obmedzujú premenu VNMK, zatiaľ čo estrogény podporujú ich rozklad. Preto je výskyt vývojových porúch častejší u chlapcov. U niektorých osôb môže nesprávna činnosť enzýmov potrebných pre syntézu DHA a EPA (napr. desaturázy) brániť produkcii týchto aktívnych metabolitov omega-3.
Metabolické dráhy mastných kyselín sú citlivé na vplyvy okolitého prostredia, ako je napr. stres, infekcia, vysoký obsah nasýtených tukov v strave. Tieto javy sú vo všeobecnosti stále častejšie. Veľa faktorov tak môže ovplyvniť vhodné doplnenie výživy o mastné kyseliny, buď zmenou stravy alebo jej doplnením.
Moderná strava: príliš omega 6 a málo omega 3
Prekurzory viacnenasýtených mastných kyselín (VNMK) sú prítomné vo väčšom množstve v rastlinných olejoch, napr. v kukuričnom, slnečnicovom, sójovom, repkovom, v oleji z podzemnice olejnej (búrske oriešky), v oleji z ľanových semienok a tiež v olivovom oleji.
Aj napriek tomu, že omega-6 mastné kyseliny potrebujeme k životu, prijímame ich príliš – typická moderná strava je vzdialená od vyváženej stravy a ponúka príliš veľa omega-6 mastných kyselín a nedostatočné množstvo omega-3 mastných kyselín.
Bohužiaľ, produkty bohaté na omega-6 sú často prezentované ako zdravá a žiaduca zložka stravy, takže ich spotreba sa zvyšuje. Ich zdrojom v modernej strave sú predovšetkým rastlinné oleje a produkty z obilia, a do istej miery aj mäso z domácich zvierat, ktoré sú kŕmené hlavne obilninami.
Premýšľajme o potravinách
Obilniny obsahujú v zrnách len malé množstvo omega-6, ale pri ich ďalšom spracovaní sa miešajú s rastlinnými olejmi. Tuky s omega-6 sa bežne používajú v potravinárskom priemysle, pretože sú lacné a ľahko dostupné. Preto by sme sa mali vyhýbať konzumácii niektorých vyrábaných potravín kvôli vysokému množstvu omega-6 mastných kyselín – koláče, pečivo, zákusky, potraviny vo fast food reštauráciách – všetkému, čo obsahuje rastlinné tuky.
Vlašské orechy a mandle obsahujú aj veľké množstvo omega-6 mastných kyselín, takže by sme ich mali konzumovať s mierou.
Súčasná strava obsahuje veľké množstvo omega-6 mastných kyselín a nedostatočné množstvo omega-3 mastných kyselín.
Na čo dať pozor
V západnej civilizácii je bežné vyprážanie na rastlinných olejoch, hoci je známe, že je to nezdravé – porcia hranoliek alebo vyprážané ryby na rastlinnom oleji obsahujú veľké množstvo toxických aldehydov.
A čo ryby? Ak sa rozhodneme zvýšiť konzumáciu rýb, tak je dôležitý spôsob, akým ich upravíme. Napríklad vyprážaním rýb sa vytvárajú nezdravé trans-mastné kyseliny. Neodporúča sa tiež konzumovať veľmi slané alebo údené ryby vo veľkom množstve.
Zdroje omega-6 mastných kyselín:
- väčšina rastlinných olejov, najmä slnečnicový, kukuričný, požltový, sójový, repkový, z hroznových jadier, tekvicových semien, arašidov
- jadrá a semená, najmä slnečnice, tekvica, sezam
- obilné výrobky
- margaríny
- arašidové maslo
