Fázy vývoja detskej kresby – od čarbaníc po realizmus
Vývoj detskej kresby je fascinujúci proces, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou celkového vývoja dieťaťa. Odráža nielen rozvoj motorických schopností detí, ale predovšetkým vývoj ich kognitívneho myslenia, emocionálneho prežívania a sociálneho vnímania sveta. Tento proces prebieha v niekoľkých fázach. V psychológii a pedagogike predstavuje detská kresba nielen nástroj na sebavyjadrenie, ale aj užitočný prostriedok na pochopenie emocionálneho a sociálneho vývoja dieťaťa. Má veľký význam pre rodičov a pedagógov, ako aj pre psychológov a terapeutov, ktorí kresby využívajú na diagnostiku emocionálneho stavu detí.
1. diel seriáluVývoj detskej kresby
Čítanie na 4 minúty
Od zmyslovo-operačného štádia až po formálne operačné štádium (Piagetova teória kognitívneho vývoja)
Piagetova teória kognitívneho vývoja je založená na myšlienke, že deti prechádzajú štyrmi hlavnými štádiami vývoja myslenia, ktoré postupne zvyšujú ich schopnosť chápať a analyzovať svet.
- Senzomotorické štádium (0 – 2 roky)
Dieťa sa v tomto období učí prostredníctvom zmyslov a motorických zručností. Učí sa vnímať svoje prostredie a interagovať s ním. Rozvíja koncept tzv. „stálosti objektu“, teda pochopenie toho, že objekty existujú, aj keď ich nevidí.
- Predoperačné štádium (2 – 7 rokov)
V tomto štádiu dieťa rozvíja symbolické myslenie. Zároveň však nastáva obdobie egocentrizmu. To znamená, že dieťa vníma svet iba zo svojho pohľadu. Jeho chápanie príčin a následkov je veľmi intuitívne a nevyplýva z logického uvažovania. Môže si napríklad myslieť, že vysoký tenký pohár obsahuje viac tekutiny ako nízky široký pohár, aj keď oba obsahujú rovnaké množstvo. Dieťa sa totiž sústreďuje na výšku, nie na oba rozmery. - Štádium konkrétnych operácií (7 – 12 rokov) Dieťa začína logicky uvažovať o konkrétnych objektoch. To mu umožňuje chápať pojmy, ako sú množstvo, hmotnosť alebo priestor. Počas tejto fázy sa deti stávajú menej egocentrickými a začínajú uvažovať o tom, ako môžu iní ľudia myslieť a cítiť. Abstraktné myslenie sa však ešte nerozvíja.
- Štádium formálnych operácií (12 rokov a viac) V tejto finálnej fáze sa dieťa učí pracovať s abstraktnými myšlienkami a hypotetickými situáciami. Dokáže analyzovať zložitejšie koncepty a vyvodzovať závery na základe logiky.
Od čmáraníc po realizmus – Lowenfeldov model vývoja detskej kresby
Tento model formulovali spoločne Viktor Lowenfeld a W. Lambert Brittain a predstavuje jeden z najdôležitejších rámcov na pochopenie vývoja kresby od detstva až po dospievanie. Skladá sa zo šiestich fáz.
- Fáza čmárania (2 – 4 roky)
V tomto ranom období si deti užívajú radosť z kreslenia prostredníctvom čmáraníc. Začínajú chápať, že svojimi pohybmi môžu vytvárať značky na papieri. Tento proces čmárania je veľmi spontánny a prebieha bez zamýšľania sa. Postupne sa v ňom však objavujú opakujúce sa vzorce – keď deti experimentujú s kontrolou pohybu rúk. - Fáza symbolického znázorňovania (4 – 7 rokov)
Deti už začínajú kresliť jednoduché symboly znázorňujúce objekty a osoby. Kresba je skôr schematická a zameriava sa na konkrétne symboly (napríklad koliesko symbolizujúce hlavu). Tieto symboly sú už výsledkom zámerného zobrazenia, nielen obyčajného experimentovania. - Schématická fáza (7 – 9 rokov)
Deti začínajú vytvárať systematické symboly a ich kresby sa stávajú konzistentnejšími. Vyvíjajú si akúsi „schému“ na jednotlivé objekty – napríklad každá postava sa vyznačuje podobnými znakmi (hlava, telo, ruky). Začína sa objavovať aj koncept priestoru – objekty sú kreslené vo vzťahu k sebe a deti ich už umiestňujú na líniu terénu. - Fáze počátku realizmu (9 – 12 rokov)
Vnímanie sveta a kreslenie detí naberá v tejto fáze realistickejšiu podobu. Deti sa zameriavajú na detaily, ako sú proporcie a pohyb. Objavuje sa perspektíva a tiež snaha o vyjadrenie trojrozmerného priestoru. - Pseudorealistická fáza (12 – 14 rokov)
V tejto fáze sa deti snažia čo najvernejšie napodobniť realitu. Prejavuje sa tu väčšia schopnosť detailného pozorovania. Do popredia prichádza aj sebakritika, ktorá ovplyvňuje sebavedomie a záujem o kreslenie. V tomto období deti zároveň začínajú rozlišovať medzi tým, ako kresba vyzerá, a svojou predstavou o tom, ako by mala vyzerať. - Obdobie rozhodnutí (od 14 let)
V tejto fáze sa adolescenti rozhodujú, či sa budú venovať kresbe a umeniu aj naďalej. Tí, ktorí majú o výtvarnú tvorbu hlbší záujem, začínajú rozvíjať svoj osobný štýl a zručnosti. Naopak, niektorí môžu kreslenie opustiť (napríklad pre zvýšenú sebakritiku, nízke sebavedomie či nedostatočný záujem). Tí sa potom zvyčajne prikláňajú k iným oblastiam sebavyjadrenia alebo koníčkom, ktoré lepšie zodpovedajú ich záujmom a schopnostiam.
Na záver
Lowenfeldov model predstavuje cenný nástroj na vnímanie súvislostí medzi kresliarskymi schopnosťami a psychickým a kognitívnym vývojom detí. Je veľmi dôležitý najmä pre pedagógov, ale aj pre rodičov, ktorí chcú (a majú záujem) podporiť svoje ratolesti vo výtvarnej tvorbe a ďalej rozvíjať ich kreatívny potenciál.
„Detská kresba nie je len prejavom ruky, ale aj zrkadlom srdca a mysle.“
— Viktor Lowenfeld
Súvisiace zdroje:
- LOWENFELD, Viktor a BRITTAIN, W. Lambert. Creative and Mental Growth. Prentice Hall, 1987. ISBN 978-0023721106.
- PIAGET, Jean. The Developmental Psychology of Jean Piaget. Van Nostrand, 1963. ISBN 978-0442024130.
- PIAGET, Jean. The Origins of Intelligence in Children. International Universities Press, 1952. ISBN 978-0823682072.
- PIAGET, Jean. The Psychology Of The Child. Basic Books, 1972. ISBN 978-0465095001.
